IDEA
Určite každý poznáte kakaové plnkou lepené keksíky Oreo. Je to atraktívna maškrta nie len pre deti, ale aj pre mňa ako fotografa pre vytvorenie vizuálikov, ktoré „ma budú baviť“. Ich jednoduchosť mi svedčí do estetiky, ktorú si chcem budovať vo svojom portfóliu. Bavilo ma tiež skúšať si retuš takéhoto keksíku, ktorá bola apropo dosť pracná. Rovnako ako tvorba výsledných vizuálov, ktoré sú OOOBROVSKÉÉÉ – viac nižšie.
TVORBA POHĽADOV
Fotografovanie
Pri fotení šlo o nafotenie niekoľkých základných pohľadov, ktoré by sa dali využiť pri budovaní kompozícii v neskoršej postprodukcii, ale aj v budúcnosti. Pri fotografovaní som využil techniku focus-stackingu, ktorú som popisoval aj v tomto článku. Vo výsledku som mal kvalitne zaostrené všetky omrvinky a prasklinky, ktoré museli ísť (takmer) všetky preč. Stačili mi tri pohľady – jeden úplne primárny zvrchu, ďalší zboku a posledný z boku prehryznutý.
Backstage
Retušovanie
Nad retušovaním s tabletom (skvelým a lacným WACOM) som strávil asi 5 hodín – iba pri fotke “pohľad zvrchu”. Retušoval som štrbinky, prasklinky, omrvinky, ale aj dorábal oškreté časti, ktoré tam chýbali. Tieto časti sa dali nakopírovať, no aj nájdenie a oprava týchto oblastí si vyžadovalo dívanie sa na daný kúsok keksíku s väčším nadhľadom – takmer neustále. Retušovanie keksíku zboku bolo tiež zaujímavé, výzvou znovu ostali malé “hrebienky” na okraji keksu, ktoré boli často doorážané a tažšie sa retušovali.
Nižšie si môžete pretiahnuť pred/po porovnanie. Stále by som dokázal nájsť časti, ktoré sa mi nepozdávajú alebo vidím chyby, ktoré by sa dali opraviť. No takýto výsledok stačí účelom.
TVORBA VIZUÁLOV
Farby
Skúšal som viaceré farebné palety, aj ich Oreo tmavo modrú, avšak napokon mi najviac „fungovali“ vizuály so svetlo cyanovou modrou (R=0, G=165, B=212). Trochu som bojoval s faktom, či ich nechať viac do hneda aké v skutočnosti aj sú alebo paletu skresať ešte viac do jednej primárnej sýtej farby a ostatné nechať čo najviac neutrálne. Ucelenie farebnej palety je nevyhnutné pre vnímanie celej série ako uceleného celku. #gesamtkunstwerk haha
Kompozície
NEplánoval som ich deväť. Spontánne som si naplánoval prvé tri a až potom mi napadlo sa trochu hecnúť. Nechával som tomu čas. Práve tým, že som pracoval v skutočnej veľkosti sa vizuály inšpirované op-artom natiahli na neskutočných 200 x 200 cm (23 622 x 23 622 px = 558MPx) pri 300dpi. Je to dané tým, že už pôvodný keksík som fotografoval na celý snímač s veľkosťou 24MPX (6000x4000px, pri 300dpi je to 50 x 32 cm). Keďže keksík bol vždy v strede a v skutočnej veľkosti, ostatné grafické prvky už boli prispôsobené potrebám. Avšak nie každý vizuál má 2 x 2 metre. Iba tie ktoré majú v strede malé Oreo sú 2 x 2 m, keďže to malé Oreo je v skutočnej veľkosti. Ostatné majú 1,5 x 1,5 metra alebo aj 50 x 50 cm.
Trochu mimo témy:
Photoshop má eso v rukáve v podobe resamplingu pri zväčšovaní fotiek. Volá sa to Preserve details 2.0, kedy sa pomocou algoritmov snaží Photoshop zachovať hrany v detailoch a tým pôsobí zväčšený obrázok ostrejší. Keby sa resampling robí tým najobyčajnejším spôsobom, obrázok by sa jednoducho len zväčšil a pixle medzi sebou rozmazali.
TVORBA ANIMÁCIÍ
Tvorba animácií si vyžiadala možno jeden šedivý vlas. Asi preto lebo som znovu-raz oprašoval moje ako-tak dostatočné skills v Adobe After Effects. Dostatočné v tom zmysle, že väčšinou spravím to čo potrebujem. No nie je všetko také ružové, tým, že nepracujem často s týmto programom, sú mi mnohé klávesové skratky neznáme, čo môže spôsobovať zbytočnú neefektivitu. Animácie ani nie sú príliš zložité, využívam PNG súbory exportované vo Photoshope. Čo ale stojí za prirodzenejšie vyzerajúcim pohybom je práve dodávaný motion blur. Vo filmoch je to štandard, keby sa nepoužíval, pohyb vo filme by mohol pôsobiť stroboskopickým dojmom. Laicky povedané – pohybová neostrosť (motion blur na pohybujúcom sa predmete) si je možné vo filme všimnúť keď sa pauzne, následne sa pohybujúci predmet javí ako čiastočne rozmazaný v smere pohybu.
Animovanie pomocou grafového editora v Adobe After Effects je zaujímavé práve tým, že zmenou kriviek z ostrých na tupé s nábehom, sa dá naanimovať pohyb prírodzenejším spôsobom. Tieto nábehy v grafe umožňujú napríklad pomalší pohyb zo začiatku a ku koncu, zatiaľ čo pohyb v strede rozsahu animácie môže byť rýchlejší. V tomto prípade (vizuál “Oreo Snake”) šlo o taký pop efekt ku koncu keď sa roztočí a zväčší celý “had”.
Video nie je príliš moja silná stránka. Také ozvučnenie už totálne vôbec. Takže len pre účely reels na Instagram som nakomponoval aj jednoduché swoosh ruchy, ktoré dotvorili a umocnili dojem z pohybu animácie.
Výsledky a pár tipov na záver
Suma sumárum, s výsledkami som spokojný. Vždy je priestor na zlepšenie, tento projekt nie je výnimkou. Avšak vložil som do neho už toľko času a úsilia, že venovať sa tomu ešte viac než by bolo tomu nutné je už podľa mňa zbytočné. Nehovoriac o tom, že celá séria vyšla ako #OreoNFTCollection na OpenSea.
Za osobný úspech pokladám pomerne dobre zvládnutú organizáciu v súboroch, na ktorú radím dávať si bacha. Nie je nič horšie ako sa nevedieť zorientovať vo vlastom projekte. Pri projektoch ako je tento je dobré mať tiež predstavy predkreslené než sa pustíte do produkcie. V tom mi pomohol tento úžasný Žurnál pre kreatívcov. Oficiálne to volajú Zápisník, ale je skvelý na zaznamenávanie si myšlienok a organizovaní nápadov.
Nižšie môžete vidieť najprv GIF animácie, ktoré, aj keď som sa snažil dosiahnuť ideálnu komprimáciu pri exporte, majú dosť MB (rádovo v desiatkách MB), ktoré musí načítať v tomto článku. Čoho dôsledkom sa môže spomaliť celá stránka.
Tiež si môžete pozrieť stills, ktoré sa nachádzajú hneď pod animáciami. Všetky vizuály ako stills, budú tiež aj v sekcii Jedlo a zátišie.
