Zákulisie

Náhľad do zákulisia #11

ZANIETENIE: dve hodiny fotenia ubehli sťa lúsknutím prstov.

Poznáte ten pocit keď sa Vám aj chce niečo robiť, no ak sa to náhodou rozhodnete neurobiť, svedomie vás zaplaví výčitkami. V tomto prípade som sa rozhodol fotiť v biednych podmienkach bez modifikátorov svetla, s ktorými by som asi aj tak len pakšamentoval. ZAS a ZNOVU som si dokázal, že ku solídnemu výstupu nepotrebujem vždy všetku dostupnú high-end techniku.

Čo úplne stačí je prostá svedomitosť, dômyselnosť, kritické a perfekcionalistické myslenie a “trochu” skúseností. Technika je až na druhej kolaji. No nie až tak úplne. Je dôležité poznať limity svojej techniky, s ktorou sa má pracovať. Preto odporúčam pred použitím foťáku načítať manuál. Aj keď sa vám môže zdať, že už máte foťák preskúmaný, len počas čítania sa vám môžu vynoriť rôzne nápady so zašitou funkciou, ktorú ste práve objavili.

Rovnako to platí aj o hraní sa so svetlom. Modifikovať ho sa dá nie len s fancy profesionálnym softboxom, ktorý vytvára mäkké svetlo. Rovnaký efekt viete dosiahnuť odrazením svetla od väčšej bielej plochy. Bol by som rád, ak by tento blog pôsobil edukatívne a preto sa do toho pustime najprv s DÔLEŽITOU teóriou.

FOCUS STACKING: technika, ktorá posúva makro fotografiu na iný level!

Nie že by som na túto techniku narazil až teraz. Skúšal som ju už dávno, no býva to s ňou tak trochu piplačka. Nedá sa použiť pri pohybujúcich sa predmetoch. Čím sa teda uprednostňuje jej použitie najmä pri predmetoch, ktoré je nutné nasnímať pri statickom snímaní kvalitne a ostro. Ako napríklad pri produktoch…

Čiže v skratke: Focus stacking je technika, ktorá sa využíva (nielen) v makro fotografii pre dosiahnutie väčšej hĺbky ostrosti. Funguje na princípe odsnímania viacerých expozícií, teda fotografií s rozličnou zaostrovacou vzdialenosťou. Spojením týchto fotografií sa spoja len zaostrené časti a vzniká kompletne zaostrená fotografia. Túto funkciu viete nájsť aj v programe Adobe Photoshop.

Ak ste niekedy videli úžasne zaostrenú fotografiu hmyzu a pomysleli ste si “to museli fotiť dajakým mikroskopom!”, verte, že fotograf len stlačil tlačidlo spúšte a jeho zrkadlovka mu nafotila rýchlo za sebou sériovým snímaním viacero fotografií s veľmi malým posunom v zaostrovacej vzdialenosti. Takto sa dajú fotiť napríklad aj kvety ale aj PRODUKTY, ktoré chceme mať na fotke ostré ako britva.

Tí, ktorí ste si už skúsili fotiť na manuál a napadá vám: Prečo ale nezvýšime hĺbku ostrosti zaclonením clony na vyššie clonové číslo a zvýšením výkonu bleskov? Dobrá otázka, ktorá má čo dočinenia s ohniskovou vzdialenosťou a aj samotnou vzdialenosťou foťáku od objektu. Odpoveď je, že by to jednoducho nestačilo. Ak by sme aj zaostrili na stred predmetu a predpokladali, že sa nám hĺbka ostrosti predĺži zaclonením o niekoľko ďaľších milimetrov vzad a vpred, nevykompenzuje to techniku focus stackingu, kde je zaostrená každá časť predmetu na fotografiách v danej sérii. Tie sa napokon akoby prekryjú cez seba, a tým je naozaj každá časť predmetu reálne ostrá.

KONTEXT FOTENIA: úloha do školy ale aj dlho vytúžená fotografia.

Prednedávnom som si zadovážil nový iPhone 12. Keby sa mi nepokazil iPhone X, doteraz by som ho používal, skvelý telefón, naozaj vydarený. No ako vieme, pri iPhone 12 sa dizajnéri Applu znovu vrátili ku hranatému dizajnu, ktorý sa naposledy videl na iPhone SE/5S. Ako vlastník iPhone 6S a X som si povedal DOSŤ zaobleným hranám a šiel skúsiť niečo “nové”.

Do školy máme tento ročník na predmet fotografie odovzdávať reklamné fotografie, čo mi hrá do kariet, pretože môžem čerpať prevažne z portfólia. Fuh, odľahlo mi, haha.

V prvých zadaniach máme okopírovať reklamnú fotografiu nejakého produktu. Vraj sa máme zamerať na analýzu pôvodného nasvietenia a napodobniť ho. Nižšie je vidieť obrázok z Keynote, kde Apple predstavil nový iPhone 12.

Pôvodná fotografia z Apple Keynote – predstavenia nového iPhone 12 Pro.

Na referenčnej fotografii je konkrétne iPhone 12 Pro. (Apple zexkluzívnil model Pro odolnejším lesklým ocelovým rámom a matným sklom vzadu. Kdežto klasický model má naopak matné sklo iba okolo foťákov a rám z hliníku.)

BACKSTAGE: biela stena ako hlavný modifikátor – odrazka

Na instagrame mám oblubu písať o nasvietení pri rôznych foteniach. Občas (väčšinou) je to o najfunkčnejšom spôsobe ako svetlo prinútiť správať sa na fotke tak, ako chcete. Všetko je koniec-koncov iba o svetle a odrazoch, k tejto problematike odporúčam túto knihu.

Tento krát som sa príliš so svetlom nemaznal. Využil som spôsoby ako ho využiť k tomu, aby mi poskytlo výsledky, s ktorými budem ako-tak spokojný. iPhone je zo zadnej strany sklenený. Sklo teda produkuje priamy odraz (o tomto výraze sa vo vyššie spomínanej knihe dočítate veeeľmi veľa užitočnýh informácií, psst…). Princíp je teda v tom, že priamy odraz v skle odráža svetlo pomerne intenzívne, teda neabsorbuje ho ako iné materiály. Preto vyšší výkon na blesku, ktorý osvetluje stenu, z ktorej sa následne svetlo odráža v skle foteného predmetu bude stačiť ako naše primárne svetlo.

Akokoľvek moc sa môžem snažiť zmiesť prach, vždy tam bude. Tobôž po niekoľko násobnom priblížení v grafickom programe.
iPhone nie je ani zďaleka taký čistý ako na finálnych vyretušovaných výstupoch. Hodiny retuše vedia robiť divy.

Ďalším (fill light) svetlom z ľavého boku jemne osvetlujem hliníkovú časť kde sú vypínače. Tiež nič zložité. Iba tam treba dostať trochu svetla, aby tam bolo. Inak by vypínač a celá tá strana zanikli. V podstate sa tu bavíme o štandardnom nasvietení keylight / fill light. Rim light nám tu trochu chýba, no vynahradil sa nám pekným highlight odleskom na ľavej hrane displeju/rámu telefónu.

Nemôžem nepovedať, že samotná predstava, čiže bujará no zároveň jasná vízia a pocit z ešte neexistujúcej fotky je nepochybne veľmi dôležitý pre ďalšiu motívaciu a svižný postup pri fotení. Kreativita ide ruka v ruke s predstavivosťou. Ak váhate či ju máte… treba ju len trochu potrénovať, VŽDY keď na to máte chuť. Nejde to vynútiť, takže hlavu hore, kúp si dajakú fajnú odbornú knihu a iba foť, zlepšuj sa a makaj na portfóliu. Teda ak sa chceš v niečom zlepšiť, treba makať… just saying.

V ďalšej časti sa už budem venovať výstupom z fotenia.

ŠPINAVÁ ROBOTA: bordel (prach), ktorý treba upratať (vyretušovať)

Prach je úplne všade, pri retušovaní produktov je to denný chlieb.

Nebudeme si klamať, zavaril som si tým, že som šiel fotiť makro na takto hladkom materiáli ako je sklo. Prachové čiastočky sú úplne všade. Treba ich vyretušovať, trpezlivo a pracne. Inak to nejde. Trvalo mi to hodinu a pol, teda ak nerátam ostatné úpravy a opravy po nie úplne správne zvládnutom focus stackingu. Keďže som skladal iba zo 5-6 fotografií, na niektorých častiach bolo vidieť prechody, kde nebolo úplne zaostrené ani na jednej fotke z celej série fotiek. Čiže riešením by bolo urobiť viac fotiek s menším odkrokovaním v zaostrovaní. Profesionáli na to môžu mať motorčeky, ktoré im to posunú o milimetre, čím takto vedia spraviť aj 20 fotografií, ktoré by bezchybne zachytili celý zaostrovací rozsah vrámci daného predmetu.

MALÁ RADA k retuši: Ak fotky plánujete zverejňovať iba na internete, odporúčam retušovať pri približne 100% priblížení. Ak to už má ísť do printu, môžete ísť do 150% a viac, aby ste si boli istí, že po tlači na fotopapier sa na vás nebude usmievať to jedno zrnko prachu, ktoré ste si nevšimli na displeji, lebo nie každý displej má schopnosť zobraziť 300dpi a viac. 😉

FOCUS STACKING: keď sa všetko spojí v POSTPRODUKCII

Na animáciách nižšie vidieť ako je zaostrenie odkrokované od úzadia až po popredie predmetu, v našom prípade iPhonu. Spojením týchto fotografií vzniká jedna poriadne ostrá.

Ako je možné vidieť na druhej animácii, iPhone sa mi dokonca trochu hýbal na blesku, na ktorom som ho mal položený, ha. To vôbec nie je dobré pre dokonalý výsledok, no i tak sa to vedelo celkom fajne zložiť.

Fotografie boli spracované v CaptureOne, kde bola iba mierne upravená expozícia. Prioritu som videl v zachovaní stredných tónov. Export bol v PSD v 16 bitoch. Farebné tónovanie, teda colorgrading som robil vo Photoshope spolu s retušou. Ťahal som to do tmavo modra, v akej farbe je aj samotný iPhone. Aj keď nie úplne kontrastne, ako by sa ešte dalo, chcel som tam nechať takú “stredno-tónovú” prírodzenosť. Pozadie bola jednoduchá záležitosť gradientu, teda prechodu z čiernej do jemnej svetlo modrej.

Na zamknutej obrazovke iPhonu vo finálnych grafikách nižšie je možné vidieť hlásenie z toho daného večera (20:15, 12. október 2021), kedy mi spolužiačka a dobrá kamarátka Hanka odpísala na predchádzajúce konverzácie. Rozhodol som sa screenshot použiť, keďže disponoval autenticitou.

Ako budete môcť vidieť na finálnych výstupoch nižšie, často nie je doležité pozadie, ktoré bolo použité pri fotení. Stačí si v postprodukcii dorobiť také, aké potrebujeme. Tmavé, svetlé či farebné. Na čo je však dobré myslieť je fakt, že farba prostredia/pozadia pri fotení sa môže odraziť do samotného foteného predmetu a narobiť tak šarapatu v podobe nechcených odtieňov napríklad na hranách predmetu. Preto nie je na škodu fotiť s najlepšie neutrálnymi (šedými) predmetmi okolo foteného predmetu.

Pri finálnych výstupoch budete môcť nájsť chybičky krásy, ktoré som mohol prehliadnuť alebo som sa s nimi už príliš nezaoberal. Ku danému výsledku predchádzalo ohromné množstvo opráv drobných detailov, ktorých vyladenie vyžadovalo prekvapivo veľa času. Človek sa ani nenazdá a po večeri o ôsmej sa ocitne “vyquasimodovaný” pri stole o pól noci.

ANIMÁCIA: niekoľko sekundový hodinový postup.

Na animácii nižšie je možné vidieť zjednodušený postup práce na grafike. Pri zmenšení sa akosi pohol screenshot nižšie, čo je možné vidieť v pravom hornom rohu. Na finálnych grafikách je screenshot samozrejme presne tam kde má byť.

Pozorné oko si môže všimnúť, že na displeji je nalepené ochranné sklo, ktoré ale nie je príliš rušivé. Ak by tam nebolo, okraje by boli rovnako definované ako sklo vzadu. Takže rám by krásne prechádzal tenkou štrbinkou rovno ku sklu.

FINAL: je radosť pozerať sa na výsledok.

Na finálnych vizuáloch vidím všetky tie zdĺhavé kroky a taktiež vyriešené problémy, ktoré sa mi vynárali v hlave a zároveň riešili počas fotenia. Je radostné vidieť, že po malom “trápení sa” je výsledok uspokojujúci nie len moje kritické a perfekcionalistické JA, ale aj moju milovanú múzu, s ktorou sa na výsledky nevieme vynadívať.

Je v tom cez 11 hodín práce vrátane retušovania a fotografovania. Nikto mi nepreplatí ani cent, ha. No fajn skúsenosť do budúcna a nepochybne blýskavý šperk do portfólia.

Screenshot / detail jednej z komponovaných grafík.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...